[Fanda] Keyjutsu

Rastislav Kiss rastislav.kish na gmail.com
Úterý Únor 4 00:06:16 CET 2020


Ahoj,

všetky sekvencie súčasného základného vybavenia sú popísané v 
dokumentácii (readme.html), kde nájdeš ako ich samotné, tak aj popis k 
nim. Môžeš si to zostručniť do nejakého výpisu, ono ideálne je práve 
pamätať si to podľa tých vetiev, lebo fon človek rýchlo zabudne, ale keď 
máš predstavu, že existuje nejaká vetva funkcií, a v nej vetva otvoriť 
v, a v nej možnosť notepad (poznámkový blok), vyskladať si v hlave FON 
je najmenej.

To isté skratky SKT, SPC, SPF, ako vidíš, všetky majú spoločné S, lebo 
patria do spoločnej vetvy softvér, ale zatiaľ čo prvá odbočuje do vetvy 
Komunikácia, kde je položka T ako thunderbird, ďalšie dve pokračujú 
vetvou Prehliadače a listami Chrome a firefox pozn. list je termín, 
ktorý sa označuje pre zakončenie nejakej vetvy, ako stromy končia listami.

Ja mám takto veľa sekvencií pšbp, pšmp, pšfp, pšcp, pšnp, pšop, pšdp 
pšlp, až sa mi bude chcieť, pribudnú taktiež pšmc, pšbc, pšnc, pšac, 
pšsc, a pod. Pamätať si ich všetky strojovo by bolo komplikované, ale 
pri predstave je to ľahké, je tu jednoducho pri všetkých hlavná vetva 
Priečinky, ktorej jedna z podvetiev je Škola, ktorá má zas podvetvy typu 
Angličtina, Biológia, Matematika, Fyzika, Nemčina a pod. pričom každá z 
nich má opäť podvetvy Poznámky, Cvičenia & písomky a úlohy.

Hocikam sa tak chcem dostať, nemusím mať nabyflenú tú sekvenciu, ale 
stačí ak poznám ten strom, čo kde je, podobne, ako poznáš budovy, ulice 
etc. a dostanem sa hocikam a čo je hlavné nikdy to nezabudnem. Predstavy 
sa zvyčajne v našich hlavách držia strašne dlho, narozdiel od textu 
alebo údajov, lebo je to prirodzený spôsob, akým uvažujeme.


R.K.


Dňa 3. 2. 2020 o 19:52 Ladislav Csepi napísal(a):
> Srdečne zdravím,
> Ponajprv poslušne hlásim, že mi to už funguje.
> Zároveň všecka úcta k tvorbe tohoto nástroja, to chce určitý stupeň 
> geniality, len tak nevymyslíš.
> Nakoniec mám problém a prosbu: patrím do tej skupiny ehm. menej 
> schopných užívateľov, čo si nedokážu zapamätať trojpísmenné povely, 
> ktoré nutno zadať po ctrl+k a obzvlášť si pamätať, čo ktorý povel 
> robí, našiel by sa medzi vami dobrák, čo by napísal do jednoduchého 
> textu, čo ktorý príkaz robí? V pamäti mi utkvel akurát spi, a fon, 
> druhý len preto, že pripomína telefon, ale čo ktorý robí som už dávno 
> stihol zabudnúť. Potrebujem preto text, do ktorého nahliadnem a časom 
> sa príslušné príkazy naučím. mimochodom vzdialene to pripomína starý 
> Dos, kde ste napísali dir a ono to urobilo voľačo, prípadne mkdir a 
> zas niečo iné, ale čo to bolo, už po mne nechcite.
> Za pochopenie a ochotu vám vopred ďakujem - ostávam s pozdravom - Laco
>
> Dne 2. 2. 2020 12:23, Štefan Kiss napsal(a):
>> Milí priatelia, dnes sa na stránke
>> https://rastisoftslabs.com/2020/02/01/keyjutsu-superschopnosti-priamo-vo-vasich-prstoch/ 
>>
>>
>> objavil nový programček s trochu netypickým názvom Keyjutsu (číta sa
>> kídžucu). Je veľmi jednoduchý a hlavne veľmi návykový, preto si ho
>> dovolím Vám trochu priblížiť.
>>
>> Určite ste už počuli o programe Autohotkey, v ktorom sa dajú vytvárať
>> skripty, ktoré za Vás vykonajú nejakú sériu úkonov v počítači. Skriptom
>> potom môžete priradiť klávesové skratky a nimi skripty spúšťať. Problém
>> je ten, že klávesové skratky sa buď rýchlo minú, alebo ich je potom
>> toľko, že sa v nich stratíte. Program Keyjutsu prichádza s novou
>> filozofiou a tou je používanie takzvaných klávesových sekvencií, čo nie
>> je nič iné len reťazec niekoľkých písmen, ktoré napíšete po stlačení
>> jedinej klávesovej skratky.
>> Ako to v praxi vyzerá? Keyjutsu má už pripravených zopár skriptov
>> napríklad na spustenie Chrome či vytvorenie nového textového súboru. aby
>> tiež sekvencie rýchlo nedošli, autor zvolil spôsob, kedy prvé písmenko
>> určuje, o aký druh skriptu ide a druhé už buď priamo označuje cieľ,
>> alebo ešte viac ho špecifikuje. Skripty sú teda zoradené zatiaľ do
>> štyroch logických skupín a to sú
>> f ako funkcie
>> s ako software
>> p ako priečinky
>> m ako markdown
>>    Autor sa rozhodol zaviesť tieto štyri vetvy, čo ale neznamená, že si
>> nemôžete urobiť vlastné. Zatiaľ však budem vychádzať z toho, čo je už
>> súčasťou balenia. Povenujme sa vetve software, teda s. Túto autor
>> rozdelil na tri  podvetvy a to p ako prehliadač,  k ako klient a t ako
>> textový editor. V praxi to teda vyzerá takto: Ak sa nachádzam kdekoľvek
>> v systéme a potrebujem spustiť napríklad Chrome, stlačím klávesu Ctrl+K,
>> ktorá volá program Keyjutsu a napíšem spc ako
>> software-prehliadač-Chrome. Spustí sa Chrome. Ak napíšem spf, spustí sa
>> Firefox. (software prehliadač firefox). Ak napíšem stn spustí sa textový
>> editor Notepad (software text notepad), ak napíšem stw spustí sa Word
>> (software text word), ak napíšem skt spustí sa Thunderbird (software
>> klient thunderbird). Spúšťanie programov je tak veľmi jednoduché a možno
>> im priradiť akúkoľvek sekvenciu. To, že autor zvolil písmenká s a p ako
>> software a prehliadač je iba návrh. Môja sekvencia pre spustenie chromu
>> by pokojne mohla vyzerať aj ako ch alebo hocičo iné. Ja som si vyrobil
>> skript pre spustenie Internet Exploreru a keďže som sa rozhodol zachovať
>> navrhnuté delenie, dostal môj skript krásny názov spi (software
>> prehliadač Internet explorer). Vyrobil som si tiež skripty pre spustenie
>> Excelu se pre Lingea Lexicon sl pre visual Studio sv a kopu ďalších.
>> Programy tak spúšťam odhocikial bez nutnosti chodiť do ponúk a hľadať.
>>
>> Rovnako je to s priečinkami. Veľká návykovosť Keyjutsu je práve v tom,
>> že skripty možno využiť na kadečo a jednou z vecí je otváranie
>> priečinkov. Ja mám v počítači napríklad disk E, v ktorom mám
>> podpriečinok Hudba, v ňom podpriečinok Archív a v ňom podpriečinok
>> Slovenská hudba. Vytvoril som si skript s názvom pas - teda priečinok
>> archív slovenské a od tej chvíle mi stačí kedykoľvek napísať sekvenciu
>> pas a som tam bez dlhého hľadania šípkami a entrovania položiek a
>> podpoložiek. Sekvenciou pat sa dostanem do archívu s talianskymi
>> piesňami a sekvenciou pp sa dostanem do svojho pracovného priečinka,
>> ktorý je inak zašitý na disku D v podpriečinku Docs a tam v podpriečinku
>> Práca.
>>
>> Tretia zaujímavá vetva je vetva funkcie, ktorá má v sekvencii prvé
>> písmenko f. Sú to príkazy, ktoré robia trochu viac ako len otvoria
>> priečinok či spustia program. V základnej výbave je skript pre otvorenie
>> súboru vo worde a poznámkovom bloku. Ak stojíte na nejakom súbore a
>> chcete ho otvoriť vo Worde, hoci prednastavený program pre txt máte
>> Notepad, museli by ste ísť do menu, tam nájsť položku otvoriť v programe
>> a tam nájsť Word. Mne stačí stlačiť ctrl+K a napísať fow čiže funkcia
>> otvoriť word. Opačne ak chcem nejaký súbor otvoriť v notepade, napíšem
>> fon. Ak by som chcel, mohol by som si vyrobiť napr skript pre Winamp či
>> Vlc prehrávač a na danom médiu napísať fop či fol alebo hocičo iné a
>> príkaz je okamžite vykonaný.
>> V základnej výbave je ešte skript fnt čo je funkcia nový textový súbor.
>> Ak som teda niekde v priečinku a napíšem fnt, automaticky sa vytvorí
>> nový txt súbor a zobrazí sa políčko pre zadanie názvu. Stačí napísať
>> názov a dať enter. Stane sa teda to isté, čo by sa stalo, ak by som šiel
>> do menu, tam našiel položku nový, tam našiel položku textový súbor a dal
>> enter. U mňa je to presne 23 stlačení kláves, ktoré som ušetril
>> napísaním troch písmeniek fnt.
>>
>> Osobne som si teda Keyjutsu veľmi obľúbil a ak často beháte sem a tam a
>> spúšťate programy a otvárate nové a nové okná, určite programček
>> odporúčam. Tvorba vlastných skriptov je jednoduchá, no nebudem Vás tým
>> teraz zaťažovať, ak by bol záujem, rád popíšem. Tiež sa všetko dá nájsť
>> na webe, uvedenom hore. Tam je aj popis inštalácie. Ak by program dakoho
>> zaujal a mal by nejaké otázky, rád pomôžem.
>>
>>     S pozdravom
>>
>>      Š K
>>
>>
>


Další informace o konferenci Fanda